reklama

Anjelici

Zadventnelo. A Siba sa už druhý týždeň každého v škole pýta „Hráte anjelikov?" - takže aj ten, čo nehral a ani nechcel, už hrá. Takže zasa si budeme všetci precitlivení a lepší dávať záväzky, ako to na budúci rok nepokašľať. Ja som sa napríklad prestala podceňovať, vzrušovať nad budúcnosťou a strhávať si zádery. Snáď mi to vydrží, aspoň do skúšok zo spevu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 „Vy máte dva metre?" opýtal sa ma dnes taký malý chlapček v jedálni. „Nie, len meter osemdesiat." „To je škoda..." „Prečo?" „Lebo ste taká veľká." Hold, ľudia sa nám vždy zo začiatku zdajú väčší, ako naozaj sú. Možno keď bude väčší aj on, pochopí. (A možno to vďaka nemu pochopí niekto iný). Potom odídu, lebo sami chcú/nechcú, my chceme/nechceme, osud chce/nechce,... A začnú sa v nás zmenšovať. (Či už chceme alebo nechceme). Je to zdĺhavý, neprirodzený proces s vedľajšími účinkami ako slzenie, nervové rozrušenie, neschopnosť viesť motorové vozidlá. Bohužiaľ, väčšinou aj s menšími alebo väčšími trvalými následkami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Nepamätám si, kedy som prestala veriť na Ježiška, dokonca ani kedy som naňho verila. Na ľudí a ich návraty už napríklad neverím dávno. Ale ešte stále verím na príchody. Na anjeliky. Keď ich už hrám aj ja. (A je úplne jedno, či vás doprevádzajú na klavíri, kúpia vám adventný kalendár alebo s vami budú hrať v absolventskom predstavení hovnivála). Na tých, čo neodchádzajú. Zatiaľ. Lebo takí stále sú. A to stačí.

Obrázok blogu

All the birds are leaving (Všetky vtáky odlietajú)

 Neviem, či je to tým Merry Christmas blikajúcim už od októbra aj z toaletného papiera alebo predmenštruačným syndrómom, ale v poslednej dobe mám pocit, že je okolo mňa strašne veľa lásky a že si ju ani nezaslúžim. Strašné klišé, viem, hlavne teraz, v období hriateho a cigánskej na Hlavnom. Ale keď sa zmierite s vecami a s tým, ako sú, aspoň sčasti, dá sa z toho žiť, aj niekoľko mesiacov. A preto kým sa roztopí sneh (ak nejaký napadne), bude mi dobre. S ľuďmi, ktorí ostali. A prišli. Lebo v zime odchody bolia menej - zamrznú na kosť a v konečnom dôsledku sa z nich v jari, ako medvede, zobudíme. Hej, ľudia odchádzajú, a robia to strašne radi, radšej ako čokoľvek iné. Lenže potom prídu noví, anjelici, aby vám zrušili depky a plány a vy zaváhate. Lebo život je ako puzzle - taká päťtisícovka s hradom na jednofarebnom pozadí, nič zložité, keď už máte jednu vežičku. Všetko do všetkého a každý do každého zapadá, aj náhradných dielov je dosť. Len to skladanie chvíľu trvá no.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Venujem všetkým svojim súčasným, aj nespomenutým anjelikom.

(foto: http://popp2.deviantart.com/art/All-the-birds-are-leaving-165393756)

Katka Želinská

Katka Želinská

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Hľadám a objavujem svoje podoby. Najviac v divadle, lebo tam to ide tak najľahšie a to som študovala. Rada sa prekvapujem, rozprávam s herečkami, počúvam operu a mám psa, ktorý vlastne nie je môj. A vždy mi hovorili, že "dzecko, ti maš vecej ščesca jak rozumu!" Zoznam autorových rubrík:  prúd vedomia

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu