Asi preto sa viem sama vytočiť aj ja. V poslednej dobe až príliš. Toľkými vecami, že som už potom vytočená aj z toho, že som vytočená. A teraz nemyslím na mŕtve zvieratká na cestách a trpiace deti. Ani odstúpenie pápeža. Len také maličkosti. Sneží. A to stačí na jeden vytočený deň.
Keď som bola malá, vytáčalo ma, že niekto nechce účinkovať v nedeľných scénkach, ktoré som (ja!) vymyslela a napísala, prípadne si upravuje (moje!) texty a repliky. Pravdepodobne to bolo prebúdzajúce sa režisérske ego, ktoré, bohužiaľ, k režírovaniu nestačí (vytáča ma, že to tak veľa ľudí nevie). Ale podstata bola asi niekde medzi nepochopením a neuznaním.
Robím si druhú strednú, len tak, z pasie. Logicky tam teda nechcem zabíjať čas, ako osem rokov na hodinách matiky a fyziky, keď som nechápala, ako môže niekto chápať, čo ja nechápem, načo to mám chápať a prečo to rodičia nechápu. Teraz to už bude pohoda, jazz (ten je inak strašne fajn) - ale zasa raz nie. A potom som vytočená. Zasa raz. Keď nemôžem veci robiť tak, ako chcem, ale stále musím mať nad sebou (pseudo)autoritu, ktorá ma projektuje do seba samej, aj keď sa mi to vôbec nepáči. A veci, ktoré mi vždy boli príjemné, sú zrazu hnusné. Chápete, s režisérskym egom sa to fakt nedá.
Občas ma vytočí, aj keď sa ma niekto opýta „Ako sa máš?" Uznávam, to je už trochu priveľa. Ale touto vetou obvykle začínajú nikam nevedúce konverzácie s ľuďmi, s ktorými by sme si za normálnych okolností nepovedali viac ako „Ahoj!" Škoda. Že to tí ľudia nechápu.
Potom ma samozrejme vytáčajú aj také tie intelektuálne veci. Keď niekto predstiera, že prijal okrídlené frázy za svoje a myslí si, že mu to všetci žerieme. Vnucovanie. Moderné farizejstvo, a z toho je mi už na grcanie, lebo mor je oproti tomu šuvix. Amaterizmus. Všade a vo všetkom. Pasivita alá spolubývajúca z intráku, ktorá bude spolu s vami nadávať na tretiu spolubývajúcu, ale keď príde, sklopí zrak, ťuká do notebooku a vás ako najkonfliktnejšiu kravu nechá vysvetľovať, že riady a dlážka sa aj umývajú.
Zasa maličkosti. Vytáča ma, keď ma v prvý deň krámov ide rozkrájať a niekto si dá Ibalgin a ide na karate. A to sme už pri spravodlivosti. Lebo tak nejako začínajú všetky veľké vytočenia. A je úplne jedno, či moje, vaše alebo toho, čo mi dnes povedal „Ako sa máš?" Oni sa totiž v jednom bode stretnú, a potom je to prúser.
V tomto blogu bolo slovo vytáča v rôznych obmenách použité iba dvanásťkrát.
