Rany do živého

Autor: Katka Želinská | 29.10.2014 o 16:21 | Karma článku: 5,41 | Prečítané:  900x

     Najhoršie veci a údery pod pás sa robia nechtiac. Ako keď ublížite niekomu veľmi veľmi blízkemu, a pritom sa celý život dušujete, že keby sa o to hoci len pokúsil niekto iný, dolámete mu ruky a nohy. (Jasné, že sami dobrovoľne o barlách chodiť nebudete). Najhoršie veci a údery pod pás sa robia len veľmi veľmi blízkym ľuďom. Lebo sú najmenej očakávané a najviac nepochopené. Berieme si z nich ponaučenia, ospravedlnenia a ubezpečenia, ale nikdy sa tak celkom nezacelia. Ako rany do živého. Zarastú síce burinou, no v skutočnosti sú to mäsožraví fénixovia a kostlivci zo skrine. Len tak tíško nenápadne visia vo vzduchu, ako staré mucholapky, ktoré už slabo lepia. Občas o nich zavadíme a dúfame, že si nikto nevšimol, ako sme sa na chvíľočku nanovo prilepili. Najhoršie veci a údery pod pás sa nedajú vrátiť, opraviť, zmeniť ani vymazať – sú ako poviedka. Raz a navždy napísaná. Najhoršie veci a údery pod pás sú stále obojstranné.

     Ja nikdy nad ničím veľmi nerozmýšľam. Keď Aďka zahlási, že naša náhradná mama č. 2 je v nemocnici, nedojem obed a idem kúpiť gigantického plyšového slona s mašľou. Nestarám sa, ako jej ho doručím, načo jej bude a či v tej nemocnici vôbec naozaj je. Nestarám sa, či je slon jej obľúbené zvieratko a čo z toho môže vyčítať. Spolieham sa na to, že vie, aká naozaj som. Ale to je len ďalší slon. Nikto okrem vás nemôže nikdy vedieť, akí v skutočnosti ste.

     Najhoršie veci sa najlepšie kamuflujú. Keď dáte ranu a tvárite sa, že ste ju vlastne dostali. Lebo skoro všetko sa dá obrátiť – sveter, názor aj pozornosť. Len ľútosť nie. Tá bezohľadne ostane ako odtlačky prstov, ktoré vás identifikujú aj samého pred sebou. Najhoršie veci sa od zlých líšia tým, že nemajú dôvod ani zámer, tie vzniknú až súčasne s nimi. Nedajú sa vysvetliť, lebo sa nedajú ani pochopiť - ale mali by sme sa o to aspoň pokúsiť. Veľa rozprávať. Ale hlavne si najprv premyslieť, čo povieme.

     V živote som si vždy dávala pozor na dve veci – punčovú zmrzlinu (lebo babka mi raz povedala, že si myslela, že sú v nej hrozienka, a bol to šváb) a to, aby som niekomu veľmi veľmi blízkemu neublížila. Nedarí sa mi. Prešla som síce na jogurtovú, ale punčová stále existuje a to riziko nevyspytateľnej ľudskej vôle a hlúposti je nekonečné. Ale aspoň som si už začala dávať pozor na ďalšie dve veci. Svoje rozhodnutia a citové svety nielen veľmi veľmi blízkych.

 

 

(foto: http://weheartit.com/entry/91312476/tag/fallen%20ice%20cream?context_user=iflyfly)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?