Nedele pre bolesť ako stvorené

Autor: Katka Želinská | 2.2.2014 o 18:35 | (upravené 2.2.2014 o 18:52) Karma článku: 8,32 | Prečítané:  1009x

     Nedele bývajú jednorazové ako puding - rýchlo vychladnú a zvyšok týždňa sa už nedajú jesť. Nútia nás premýšľať o veciach, na ktoré inokedy (chvalabohu) nemáme čas a strašia svojou konečnosťou. Nedele rady len tak visia vo vzduchu a tvária sa, že nie sú vôbec podstatné. Ako dvadsaťštyrihodinové pauzy v živote. (Vedel to už aj Williams!)

     V nedele sa chodí do kostola, do cukrárne a do divadla - ospravedlniť sa za hriechy, urobiť nejaké nové a krútiac hlavou pozerať na cudzie. Občas niekto zavolá, opýtať sa, ako sa máte a či ste zvládli vyklepať rezne (babka). Občas vám povie, že poobede má robotu, nemôže ísť na kávu a že „to takto bude najlepšie". Občas neviete, či vám niečo ušlo alebo váš život žije počas všedných dní niekto iný a robí si z vás srandu. A to len preto, že sme sa všetci nejako podvedome naučili žiť nedopovedané veci. Lebo o citoch sa vo všeobecnosti ťažko (ne)hovorí (aj keď by sa malo). Iba moja Swanka mi po každej hodine umeleckého prednesu bez akýchkoľvek okolkov hovorieva: „Ľúbim vás!"

     Niektoré nedele sú prúser - ak vás napríklad začne bolieť zub alebo ľudia, po ktorých máte doma plnú zásuvku sklamaní a vypísaných oznamiek s neaktuálnym venovaním a ktorým už nikdy (do najbližšej nedele) nebudete veriť. Ale s dôverou je to fakt ako so zamrznutou riekou - keď na nej vidno praskliny, už cez ňu neprejdete, aj keď viete rozkladať váhu. Možno preto sa hovorí, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. (Možno preto sa to iba hovorí).

 

kugler.PNG

     cukráreň Kugler/Gerbeaud, Budapešť, 1890

    

     Aj keď v nedeľu sa čas ťahá a láme ako karamel, je to iba optický klam. V nedeľu sa nikdy nič nevyrieši (čo neznamená, že sa o to nemusíte s kamarátkou pri varenom víne pokúšať). Našťastie ak nemáte klinčeky (alebo dôjde víno), Tesco je aj v nedeľu nonstop a pondelkové rána bývajú tak či tak ťažké.

     Nedele mi nevadia, lebo ako všetky dni majú svoj večer a opodstatnenie. Lebo po nich môžu prísť všetky dni ako ospravedlnenie (alebo pokračovanie) obyčajného prežívania. Lebo to je jedna z mála istôt. Ako keď mi po troch beznádejných rokoch čakania na zázrak prišla Agi na prvú korepku a povedala: „Katarínka, prestaňte sa podceňovať, lebo nebudeme kamošky!" A ja som vedela, že hoci neprestanem, lebo to mám niekde v zadnom mozgu ako sériovú chybu, budeme. A pre také veci sa potom oplatí čakať na pondelok, keď už pre nič iné.

 

Venujem Alenke, ktorá nenávidí nedele už od základky a kúpila mi šťastie v kvetináči (aj keď nevyrástlo).  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?