Mladé letá

Autor: Katka Želinská | 23.7.2013 o 23:18 | (upravené 23.7.2013 o 23:35) Karma článku: 11,63 | Prečítané:  324x

     Začali alergie, komáre a stánky s langošmi. Doobedu už nevyvenčíte psa bez vodítka, lebo vám do cesty skáču deti s „Jéééj, aký zlatý psík!" a nechápu, že jack russelly len vyzerajú priateľsky, inak sú zakomplexované rovnako, ako všetky malé psy. Deň nadobudne kolobeh - vstať, raňajkovať, obedovať, umyť riad, večerať, spať. Najprv je to, samozrejme, super. Nikam nevstávať, nejsť, nerozmýšľať, spať denne šestnásť hodín a vidieť všetky diely všetkých sitkomov. A potom príde to post obdobie.

     Začnem sa budiť o siedmej a robiť veci, ktoré nerobím ani v normálnom bežnoročnom stave, ako vyťahovanie zaprášeného klavíra a podobne. Pozerám Doktora Housa, Susedov a Veselú vdovu v dvoch alternáciách - každú štyrikrát. Pečiem. Denne. Stretávam sa s ľuďmi, ktorých menám sa snažím v konverzácii vyhýbať, lebo si ich nepamätám. Chodím pravidelne do drogérie a míňam tam ťažké peniaze na veci, ktoré vôbec nepotrebujem. Rozpíšem dvadsať románov, z ktorých najdlhší bude mať päť strán a nikdy viac. Prechádzam na iné životné štýly - dva dni chodím pravidelne behávať, tri dni zdravo jem a týždeň cvičím. A do 31. augusta si nadávam, že som si zasa nenašla žiadnu robotu, aj keď som ju do polovice júla „ani za pana nechcela", lebo budem oddychovať - veľa písať a veľa šoférovať. Entuziazmus ma prešiel, keď som doteraz nenapísala ani tému svojej diplomovky a zistila, že dva roky zle stláčam spojku. Ale už som bola raz na kúpalisku, ha!

 

     Letá bývajú nostalgické, hlavne z vyššie uvedených dôvodov. U babky na dvore si potom vždy spomeniem, aké to bolo kedysi. Ako sme si niekedy vedeli dva mesiace „naplniť". V pondelok sme sa hrali na nemocnicu, v utorok na obchod. V stredu sa išlo na čerešne, v štvrtok na kukuricu, v piatok hrať tenis, ale až večer, lebo celý deň sme museli striehnuť, kedy budú kurty konečne voľné a v sobotu bol športový deň, kde som raz vyhrala voskovky v hode tenisovou loptičkou do vedra. A nikoho netrápilo, či má každá naša „činnosť" svetový význam alebo nie. Vlastne vtedy mala, lebo bolo smrteľne dôležité, aby ste stihli „vyklepať" počítajúceho pri schovkách skôr, ako vás nájde. Nechodili sme na žiadne all inclusive dovolenky, a preto nás to ani neštvalo. Udalosť roka bola návšteva z vedľajšej dediny, keď vždy dostal niekto bojovú úlohu ísť do obývačky povedať „Pekne vítam u nás!" a nenápadne ukoristiť aspoň jeden pohár s tyčinkami. Trapas roka zasa keď všetci počuli, ako nás naštvaná babka desiatykrát volá na obed („Ja vam to prihrivac nebudzem!") Najväčšiu radosť sme mali z bunkru, ktorý vydržal, aj keď sme sa doňho napchali dvadsiati a keď nám dali štyri koruny na Pepka, taký pomarančovo-smotanový nanuk, ktorý ste mohli nedopatrením aj prehltnúť na prvú šupu, ak ste mali trochu väčšie ústa. Dnes sa však všetko zmenšilo ešte viac. Moje dobermany, ktoré ma za sebou ťahali ako kačičku na šnúrke, keď som s nimi hrdo prechádzala odrazu ľudoprázdnou ulicou, sa scvrkli na jack russella z prvého odseku. Lúky, z ktorých sme sa kotúľali desať minút, dnes zídem troma-štyroma krokmi. Medzi schody, kde sme jedávali v nedeľu hovädziu polievku, nám už nevojdú ani nohy. A vanilkový puding z kozieho mlieka je riadny humus!

     U babky na spustnutom dvore si vždy spomeniem, ako ma niekedy strašne štvalo to debilné klišé, že „najkrajšie obdobie života je detstvo". Nie, to, že ho už pravdepodobne mám za sebou, ma až tak neštve (všetko má predsa svoj - a niekedy chvalabohu, že už - koniec). Len to, že už si nijakovsky neviem navodiť a spomenúť na ten pocit, keď je všetko veľké a fajn.        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?